Sú chvíle, kedy slová strácajú svoju váhu a jediné, na čom záleží, je tón hudby, stisk ruky a svetlo v očiach. Presne takúto magickú atmosféru zažilo Mestské kultúrne stredisko v Galante 24. septembra 2026. Steny sály sa stali svedkami podujatia „Kto čo vie 2026“ – oslavy nezlomnosti ľudského ducha, kde hlavnú rolu hrala čistá kultúra a nefalšované umenie ľudí s hendikepom.
Nebol to obyčajný koncert. Bolo to popoludnie plné zimomriavok, hlbokej ľudskosti a dôkazu, že talent nepotrebuje dokonalé zdravie, ale otvorenú náruč a príležitosť zažiariť.
Dojímavý triumf srdca: Obyvatelia DSS Košúty očarili publikum
Najsilnejšie emócie dňa prinieslo vystúpenie, na ktoré prítomní tak skoro nezabudnú. Keď na pódium vystúpili obyvatelia Domova sociálnych služieb (DSS) Košúty, v sále na moment zastal čas. Títo výnimoční ľudia sa neprezentovali len ako účinkujúci – odovzdali divákom kus svojej duše.
Ich aktívne a energické vystúpenie premenilo akékoľvek obavy z trémy na čistú, živelnú radosť. V každom ich pohybe, úsmeve a geste bola zapísaná obrovská túžba žiť, tvoriť a byť počutý. Keď dozneli posledné tóny ich programu, celá sála bez váhania vstala. Nekončiaci potlesk postojačky (standing ovation) doprevádzali slzy dojatia nielen v hľadisku, ale aj na samotnom pódiu. Pre klientov z Košút to nebol len potlesk za výkon – bolo to hlboké, úprimné objatie od celej spoločnosti, ktoré hovorilo: „Sme tu s vami, vidíme vás a ste úžasní.“
Podujatie „Kto čo vie 2026“ opäť raz zbúralo neviditeľné múry, ktoré medzi nami niekedy stoja. Ukázalo, že hoci môže mať niekto telesné či mentálne znevýhodnenie, jeho schopnosť milovať umenie, rozdávať radosť a inšpirovať ostatných je bezhraničná.
Obrovské poďakovanie patrí všetkým, ktorí s láskou a nekonečnou trpezlivosťou pomáhali účinkujúcim na tejto ceste – zamestnancom DSS Košúty, organizátorom a rodinám. Najväčší obdiv však patrí hrdinom dňa, ktorí nám v Galante pripomenuli to najdôležitejšie: že najkrajšie veci na svete sa nedajú vidieť ani chytiť, musia sa precítiť srdcom. A to galantské v ten deň tĺklo ako jedno veľké, spoločné srdce.
